Jeden kňaz raz počas zjavenia vzal do rúk fotoaparát, priložil ho
tesne pred Ivetkine oči a stlačil fotoblesk. Ivetka na to nereagovala ani mrknutím
očí a po zjavení o tomto zásahu nevedela. Po zjavení obe vizionárky oddelene
oznámili svoje zážitky členom komisie, ktorí ich výpoveď porovnávali a potom
Ivetka oznamovala posolstvo ľuďom.
Do 24. februára 1991 sa Panna Mária dievčatám zjavovala niekoľkokrát v
mesiaci, a to v nedeľu a v iný deň. Od 3. marca 1991 sa zjavovala vždy v nedeľu po
prvom piatku mesiaca. Zjavení sa na hore zúčastňovalo niekoľko tisíc pútnikov.
Asi 100 m od senníka Svätá Panna požehnala prameň vody a sama
odporučila túto vodu piť. Podľa výpovedí očitých svedkov i miestneho farára -
otca Zavackého, údajne už došlo k celému radu zázračných uzdravení. Tieto
prípady sú registrované a overuje ich biskupská komisia.
Na mieste zjavenia však dochádza predovšetkým k duchovným uzdraveniam.
Biskup Ján Hirka ustanovil
osemčlennú komisiu kňazov (zástupcov rímskokatolíckeho i gréckokatolíckeho obradu)
a lekárov. Jej predsedom je generálny vikár. Dievčatá vyšetroval MUDr. Kvasnička, detský psychiater: "Záver
môjho vyšetrenia bol taký, že dievčatá - vizionárky sú skutočne duševne zdravé.
Počas asi 8-minútovej extázy bol pulz u jednej okolo 130 a u druhej 123. Boli v
napätom stave, ruky mali silne zopäté. Skúšal som im roztiahnuť prsty, nepodarilo sa
mi to. Počas zjavenia mali oči otvorené. Obyčajne, keď niekoho štípete, tak na
mimike vidíte, že ho to bolí. Ony však absolútne nereagovali ani mihnutím oka."
Posledné zjavenie v Litmanovej
V nedeľu 6. augusta 1995, na piate výročie
zjavenia Panny Márie v Litmanovej, prišlo sem vyše 100 tisíc pútnikov.
Po zjavení sa Katka Češelková obrátila na
pútnikov slovami: "Panna Mária pri dnešnom stretnutí bola oblečená celá v
bielom. Nemala ani ruženec, ani korunu. Bola bosá. Bola veľmi vážna. Chcem vám
povedať, že Ona stále zostáva tu, na tejto hore. A stále bude pomáhať každému
jednému z vás..."
Ivetka Korčáková tlmočila posledné
posolstvo Panny Márie: "Sláva Isusu Christu! Panna Mária dnes povedala: 'Moje
drahé deti! Toto moje zjavenie tu je posledné. Milujem vás. A ďakujem všetkým za to,
čo ste tu pre Mňa urobili. Moje milované deti! Takto som to chcela, aby vás to
prebudilo zo sna prázdnoty. Aby ste pochopili, že potrebujete obrátenie. Pre túto dobu
potrebujete obrátenie! Prosím, prosím! Zostávam na tejto hore prítomná. Začnite
teraz uvažovať nad mojimi posolstvami! Zostaňte v mojom srdci pre túto dobu! Pretože
potrebuje byť viac jednoduchí a ostražití. Prichádza doba, ktorá je už tu.
Zostaňte teda ako deti. Úplne slobodní pre Boha. Prosím, rozmýšľajte nad tým, čo
hovorím! Ja vás milujem a čakám na vás v Nebi..."
Zvirom sa ozval plač. Nebo bolo nádherne blankytné.
Po chvíli slzavého ticha sa ozvala Ivetka:
"Chcem vám ešte niečo povedať... Keď som tu po tie prvé nedele stála a
hovorila posolstvo, tak som niekedy mala pocit, že tie slová nás úplne obchádzajú. A
že nezasahujú do nášho vnútra. Tak som veľmi prosila za obrátenie. Najprv pre seba,
aby som sa dokázala obrátiť, a potom pre vás všetkých. ...sme sa tuná síce
modlili, a to je pekné, ale prišli sme domov, a náš život zostal rovnaký. Panne
Márii šlo o to, aby sme sa obrátili. Šlo o to, aby sme zmenili svoj život. Pretože,
keď sem teda prišla, je to vážne. Bez toho, aby nás chcela strašiť... Keď tu
nebudeme pozerať na nikoho a môžeme Bohu povedať: 'Bože, obráť ma, pretože chcem,
aby som nežil ja, ale Kristus vo mne,° potom môžeme obrátiť svoje okolie. Len vtedy,
keď začneme od seba. Nemôžeme žiadať, aby sa niekto obrátil, pokiaľ nezačneme od
seba samých... Toto zjavenie bolo pre mňa veľmi zvláštne, pretože Panna Mária
povedala: 'Dotkni sa nohy, ktorá rozšliapne hada.' Tak som Ju poslúchla."
(Ivetka na túto výzvu Panne Márii nohu pobozkala.)
(Počas modlitby sv. ruženca na Zvire krúžil nad miestom zjavenia jastrab,
ktorý v zobáku niesol uloveného hada.)
Katka vyjadrila svoje pocity slovami: "Mnoho
som zažila pri tomto zjavení, ale o tom teraz nechcem hovoriť, necítim sa na to.
Možno raz príde čas, keď to poviem."
Neskôr sa Ivetka ešte viackrát vyjadrila k posolstvám: "Príde
niečo, čo svet ešte nezažil, a ani nezažije nikdy potom, pretože my potrebujeme
očistu. Panna Mária prichádza a zjavuje sa a dáva ti posolstvá, ale teba to
nezaujíma. A potom príde a plače. Plače krv, ale teba sa to netýka. Čo myslíš, čo
iné ťa preberie? Všetko to, čo príde, Boh dopustí iba z lásky, pretože ty nie si
schopný sa obrátiť vtedy, keď ťa Boh o to prosí...! A očistenie znamená, že
nebudú existovať vlažní. Buď som pre Boha, alebo proti Bohu. Neexistuje nič medzi
tým. Buď - alebo. To je očistenie. A v tomto období zomrú mnohí zlí a mnohí
dobrí. A nehovorím to preto, aby si sa bál! Ale preto, aby si, keď ten čas príde,
zachoval pokoj. A Ona to hovorí len preto, lebo vidí, čo prichádza.
Viem, že klamstvo, ktoré príde na tento svet, bude také veľké, že
otrasie najsilnejšími. Najsilnejšími! Bude to klamstvo, ktoré tento svet ešte
nezažil. Pretože Cirkev sa potrebuje očistiť. Rozumieš? Ale keď ostaneš pri svojej
Mame, vtedy ťa to klamstvo nemôže strhnúť. Budú mnohí tí, ktorí toto klamstvo
budú nasledovať." (Ivetka k pútnikom, Litmanová 4. 11. 1995)
"My nemusíme toho veľa počuť o budúcnosti. Ale vieme, že tie
časy budú až také ťažké, že tí, ktorí sa nemodlili, nebudú už mať síl sa
modliť. A keď sa nemodlím, tak nemám nádej. A keď som bez nádeje, tak som zúfalý
človek." (príhovor Ivetky k pútnikom 6. 1. 1996 v Litmanovej)
"Panna Mária nám hovorí: 'Doba, v ktorej žijete, je veľmi
vážna.' A myslím, že to každý z nás viac či menej môže vo svojom vnútri
cítiť. Môže cítiť taký vnútorný boj, a je možné v tých najmenších
situáciách povedať áno, alebo nie. Pôsobenie zla je naozaj silné! Ale Boh na druhej
strane nám, prirodzene, chce dať mnoho milostí. A tým, že sa to tak veľmi stupňuje,
my naozaj žijeme na nejakom prelome a v čase, ktorý je veľmi rozhodujúci."
(Ivetka v Litmanovej 7. júna 1997)
"A prosím, modlite sa za to, aby sme sa tu mohli počuť na budúci
mesiac, a tiež v ťažkých časoch. Ďakujem vám!" (Ivetka, Litmanová 6. 1.
1995)
"My ľudia máme strach pred tým, čo príde... A predsa, človek
aj cíti, že niečo také musí prísť... Táto doba je veľmi vážna. Naozaj vážna.
Nepotrebujem hovoriť viac, aby vás to obrátilo. Keď ľudí kedysi neobrátilo to, že
vstávali z mŕtvych, že videli rozmnoženie chleba, uzdravenie malomocných, tak vám
nepomôžem k obráteniu, keď začnem hovoriť o tom, čo všetko má prísť. Pretože
obrátenie zo strachu trvá vždy krátko. Človek sa skutočne obráti, keď sa obráti
na lásku." (Ivetka pre M ROSU, 11/97)
"Vnútorný pokoj... To, čo nám berie náš pokoj - je vždy
hriech... že sme dovolili, aby láska bola zranená... nič na svete nie je hodné toho,
aby ti zobralo pokoj... prvý plod pravej modlitby je vždy pokoj... Každý akt našej
pokory Boh odmení svojím pokojom. Ja aspoň vždy potom, keď som padla, alebo keď sa
stalo niečo, čo som nechcela, aby sa stalo, keď som znovu pozrela na Boha, tak som
musela vstať a ísť ďalej. Potom som vždy cítila veľmi hlboký pokoj... Pokoj je
príliš vzácna vec na to, aby sme ho napájali na niečo vonkajšie. Pokoj nie je
závislý od ničoho. Ten sa týka mojej najhlbšej túžby... pokiaľ mám túžbu po
Bohu... potom Boh bude viesť moje vonkajšie kroky. Je to dôvernosť medzi mnou a Ním.
Vidíme, že je veľa zla vo svete. Ale cítime, že ešte predsa niečo musí prísť.
Príde čas, keď sa bude musieť každý rozhodnúť, či pôjdem s Bohom, alebo proti
Nemu... A k tomuto bodu musí prísť v celom ľudstve. Keď k niečomu takému príde,
bude to aj preto, že človek bude nútený sa rozhodnúť. Ale bude to len z čistého
milosrdenstva. Vtedy vybuchne všetko to, čo možno doteraz skrývame. Nechcem povedať,
že to bude horšie. Bude to také, že si to neviem predstaviť. Nebude to ľahké, ale
každý, kto sa bude modliť, kto začne teraz, kto sa ako dieťa skryje u Márie, ten
prežije. Tých, ktorí budú veľmi blízko Márie, to len znovu očistí. Viac a viac.
Preto tá doba bude mať svätých, akí ešte nikdy neboli." (Ivetka,
Litmanová 6. decembra 1997)
Katka a Ivetka začali navštevovať Strednú zdravotnú školu v Prešove.
Katka štúdium dokončila. Ivetka po poslednom zjavení v r. 1995 odišla do rehoľného
spoločenstva, ktoré je zamerané na prípravu a pôsobenie misionárov a misionárok
najmä pre Rusko.
Mária v Litmanovej nabáda výhradne k láske, pokoju, zmiereniu a k
vnútornému duchovnému prerodu. Pri osobnom stretnutí, zvlášť s vizionárkou Ivetkou
priam šokovalo, že toto dievča, fyzicky iba dospievajúce, sa vo veciach duchovného
poslania človeka dokázalo vyjadrovať vetami, ktoré by ťažko vyhľadávala aj
inteligentná a vzdelaná dospelá žena.
Pri zjaveniach nebol zistený žiaden podvod.
Katka: "Panna Mária mi povedala, že môj život
bude ťažký a že budem prinášať veľké obete, ale že Ona ma nikdy neopustí a bude
mi pri všetkom pomáhať. Tak to určil Boh. A ja Ju naozaj cítim."
Kňazi
Otec Jozef Mužila: "Panna
Mária ma sem zavolala prostredníctvom môjho priateľa Augustína. Nikdy v živote som
nezažil to, čo tu. Kedykoľvek som tu, spovedám. Pamätám si dobre tretie výročie
zjavenia. Spovedal som vtedy bez prestania 17 hodín, celú noc a ešte aj ráno do
deviatej. Panna Mária mi dodávala sily. Takmer každý z kajúcnikov odchádzal s
plačom. Bol to u nich prejav radosti.
Keď si niekto kľakne po tridsiatich rokoch a vyleje svoju dušu, to je
tiež zázrak. Prosím vás, prichádzajte sem aj vy."
Rímskokatolícky kňaz Augustín Štohl: "Zjaveniam
Panny Márie nad Litmanovou na hore Zvir pevne a neochvejne verím. Sám som si osobne
mnoho ráz priamo na tvári miesta všetko dôkladne preveril, veď dobre viem, čo bolo
treba preverovať. Tamojšie zjavenia sú silné a pravdivé."
Otec Ján Zavacký, ktorý bol pri začiatkoch
zjavení na Zvire: "Je to už 7 rokov, čo sa tu dve dievčatká stretli s Pannou
Máriou... Je tu prítomné Nebo... Práve na tejto hore Matka Božia hovorila:
"Chcem, aby ste sa chodili modliť na túto horu. Mojou prítomnosťou je posvätená
nielen táto studnička, ale celá hora." (Litmanová 3. augusta 1997)
Generálny vikár z Prešova Ján Gajdoš vo sv.
liturgii 14. apríla pripomenul, že je potrebné obracať sa na Pannu Máriu, ktorá je
na Zvire neviditeľne prítomná.
Biskupský vikár prešovskej grécko-katolíckej eparchie o. Peter Rusnák: "Áno, my veríme, že Boh je na
nebesiach. Že Panna Mária sa tu zjavovala dvom dievčatám." (V homílii v
Litmanovej 8. júna 1997)
Biskup Mons. Pavel M. Hnilica: "Raz sa
ma Svätý Otec spýtal, čo je zvláštnosťou Litmanovej, aký je obsah litmanovského
posolstva. Povedal som mu, že Panna Mária sa tu zjavila ako Nepoškvrnená Čistota, a
čo to znamená." (Litmanová 3. augusta 1997)
Dňa 3. decembra 1995 vystúpil v snehu na litmanovskú horu Mons. Ján Hirka, sídelný biskup gréckokatolíckej Cirkvi v Prešove.
V sprievode svojho vikára a tajomníka. Tu koncelebroval svätú liturgiu v slovenskej
reči a celebroval v staroslovienskej reči. K prítomným pútnikom sa obrátil so
slovami: "Bratia a sestry! Prišiel som sem na litmanovskú horu ako miestny
ordinár - biskup, aby som vás pozdravil a aby som vyhlásil: To, čo sa tu doteraz
stalo, nebolo nič závadné proti viere, ani proti mravom. Cirkev však musí byť
opatrná, preto zatiaľ ani neschvaľuje, ani nezavrhuje to, čo sa tu deje. Naša komisia
bude vo veci Litmanovej naďalej pracovať podľa smerníc posvätnej Kongregácie pre
učenie viery a o výsledkoch potom budeme informovať Svätú stolicu."
Úkazy
Pútnici na Zvire videli množstvo úkazov. Mgr.
Oľga Gromová, Bojnice: "Som učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. V
roku 1991, 6. septembra, som bola s celou rodinou v Litmanovej. Keď sme schádzali z
hory, zbadali sme viacerých ľudí kľačať a modliť sa. Niektorí nás upozorňovali
na slnko. Ja som ho videla zelené. Guľa sa krútila, približovala, akoby chcela na nás
spadnúť, a znovu sa vzďaľovala. Vnútri som zazrela akési fliačky. Mne to pripadalo,
že majú tvar ruží. Okolo zeleného slnka sa mi javil oranžový kruh. Starší syn
videl cez slnko aj kríž. Viacerí ľudia videli kríž. Panne Márii som sľúbila, že
sa budem denne modliť ruženec."
Michal Semančík, Spišské Podhradie: "...
mimoriadnu udalosť, ktorú som zažil spolu s manželmi Gadušovými zo Spišského
Podhradia a manželmi Furmanovými z Domaňoviec na hore Zvir v Litmanovej. Bolo to v
júni 1992. Keď som sa blížil k lesu, ešte som sa z diaľky lúčil s týmto vzácnym
miestom. Zrazu 4 ženy za mnou pozerali do fliaš, v ktorých mali nabratú vodu. Keď som
u prvej zbadal, že v strede fľaše má sviecu, čo horí, zmocnil sa ma úžas. Ďalšia
žena mala vo fľaši žiariaci kríž, na ktorom bolo aj umučenie. Táto žena fľašu
aj obrátila, avšak kríž ostal neporušený. Tretia žena mala vo fľaši bielu Hostiu
a štvrtá zlatý kalich s umeleckými ozdobami. Moja suseda vybrala z tašky svoje
fľaše s vodou a tak isto aj ich známa, pani Furmanová. V ich fľašiach sa objavili v
slnku také isté obrazy. Ja som sa rozhliadol po okolí, či neuvidím niekoho s
fotoaparátom, ale už som nikoho nevidel."
Etela Kolečanská, Spišská Nová Ves: "Bolo
to 4. júla 1992. Po ruženci som v tichu čakala na posolstvo. Zrazu pozriem hore...
Okolo slnka sa vytvorila rubínová žiara, prechádzajúc do bledofialova a zo slnka sa
stala prekrásna biela Hostia. Okolo nej bol prstenec. Potom sa Hostia rozostúpila napoly
a na slnku sa vytvoril kríž, potom silueta Panny Márie, srdca a nakoniec jasličky.
Rubínová farba sa zmenila na zlatú a vytvorila monštranciu bez podstavca. Keď som sa
potom pozrela na ľudí, videla som na ich šatách žlté fľaky a na tvárach fialové a
čierne.
Vravela som: Matička, ja som sem prišla, lebo si nás volala. Nič som nechcela vidieť,
ale vďaka, vďaka!"
Mária Igazová, Rybany: "Na tretie
výročie zjavenia v Litmanovej som videla úkaz - fľaky na tvárach okolostojacich. Aj
som sa o tom zmienila nahlas, trikrát, ale nikto nereagoval."
Eleonóra Cibirová, Prievidza: "Na
púti v Litmanovej 8. augusta 1993 sme so sestrou a neterou boli svedkami toho úkazu na
slnku, ktoré vyzeralo ako Hostia a ktoré kmitalo a okolo neho sa striedali rôzne farby.
Nakoniec sa zo slnka spustili tri široké zlaté lúče, ktoré siahali až na zem. Jeden
z nich padol na ľudí, ktorí išli pred nami a tiež mali zlaté šaty a vlasy."
Jolanta Trávniková z Trenčína a Zita Gašparíková zo Šaštína, nezávisle od seba videli v
zamrznutej vode z Litmanovej kalich.
Peter Jedlovec z Trnavy uvidel v zamrznutej
litmanovskej vode obraz srdiečka s plameňmi (ako na medailóne z Litmanovej) a obraz
Panny Márie s Ježiškom v náručí.
Mária Funciková z Nitry videla v zamrznutej
vode z Litmanovej kalich, Božské Srdce a kalich s Božím Telom.
Milena Pappová z Košíc: "Predtým
som žila bez Boha, ľahkomyseľným životom. Chodila som po diskotékach, môj život
bol prázdny. Bojovala som proti tomu takto: Chodila som každý deň na svätú liturgiu,
modlila som sa. Eucharistia sa stala mojím liekom. Chodila som aj k našej Nebeskej
Matke, sem do Litmanovej. Bola som tu aj v novembri 1994. Keď bolo zjavenie, kľačala
som a videla biele šaty, okolo modré ako plášť. Keď potom Ivetka s Katkou hovorili,
ako bola Panna Mária oblečená, bolo to tak, ako som to videla."
"Majdan" na hore Zvir pri Litmanovej, miesto zjavení Panny
Márie
Uzdravenia
Provinciál rehoľného rádu sv. Bazila Veľkého - o. Marián Potaš sa v roku 1991 stal členom vyšetrovacej komisie:
"Naša biskupská komisia tiež zaznamenáva uzdravenia a všetko dokumentuje.
Je tu napríklad prípad jednej panej, ktorá bola 14 rokov na invalidnom dôchodku, na
pol tela ochrnutá a nemohla chodiť. Raz ju ženy vyviezli a priniesli na horu. Napila sa
vody z prameňa, pomodlila sa a na vlastných nohách zišla dolu. A hneď aj nastúpila
do zamestnania.
Jeden chlapec mal leukémiu, dnes je vojakom. Dostal som posudok od
vojenského lekára, že je zdarvý. Takýchto prípadov je viac. Lekári však ťažko
pripúšťajú nevysvetliteľné uzdravenia.
Ja vôbec neupodozrievam tie dievčatá z klamstva. Tu, v Litmanovej, sa už
obrátilo mnoho ľudí. Tak teda to, že Panna Mária si vyvolila túto horu, to je bez
debaty. Ja v to verím." (február 1993, pre M ROSU)
Viktória Folvarčíková, Nová Ľubovňa:
"Od roku 1981 som strašne trpela bolesťami v chrbtici, kĺboch, kolenách a
stále som mala problémy s tlakom. Šesťkrát som sa liečila na rôznych miestach
našej bývalej republiky. Čím viac rokov mi pribúdalo, tým viac sa moje bolesti
stupňovali. Ani jeden lekár mi nedával nádej na vyliečenie.
Dňa 25. marca 1992 som sa zobudila o tretej hodine po polnoci, keď som
počula hlas: "Dnes by si mala ísť do Litmanovej!" Pred pol šiestou ráno som
znovu počula ten istý hlas: "Dieťa moje, dnes by si mala ísť do
Litmanovej!" Skočila som z postele a hneď som prišla na to, že sa mi prihovára
Panna Mária... Pán Rusnák z Litmanovej nám otvoril izbičku, kde sa zjavuje Panna
Mária. Pomodlili sme sa... Od spomínaného dňa nemám zdravotné problémy."
Mária Majzelová, Soľ: "V roku 1968
som mala mozgovú porážku, ktorá mi spôsobila problémy. Keď som sem prvýkrát
prišla, dotkla som sa lavičky. V tej chvíli som pocítila veľkú úľavu. A keď som
utekala dolu horou, počula som hlas, ktorý mi hovoril, že sa mám verejne priznať, že
som bola uzdravená."
Poľskí kňazi poskytli vyšetrovacej komisii podklady - vrátane
lekárskych správ - o nevysvetliteľnom uzdravení Stanislavy
Faronovej, pútničky zo Starého Saczu. Stanislava trpela na rakovinu prsníka.
Nosila si vodu z prameňa na hore Zvir, ktorou sa umývala a modlila sa k Nepoškvrnenej
Čistote. Po troch mesiacoch lekár konštatoval jej úplné vyzdravenie. (Otec Marián Potaš toto uzdravenie označil za veľkú milosť.)
Táňa Markovičová, Prešov: "Prisnil
sa mi sen, v ktorom sedela moja mama (zosnulá) za stolom a povedala mi: 'Táňa, choď do
Litmanovej, niekto ťa čaká.'
Vedela som, že ľudia chodia do Litmanovej, ale nevedela som prečo. Nejaká
zvláštna sila ma tam ťahala. Tak som sa prihlásila. Prišli sme s priateľkou na horu
Zvir. Nevedela som, čo mám hovoriť, ako prosiť, čo povedať. Odrazu ma prenikol
zvláštny pocit a dotyk. Viem, že som povedala, ani keby som to nehovorila ja: 'Ach,
Ježiš, Ty tak trpíš za naše hriechy!'"
Dňa 23. júla 1996 sa stal zázrak:
"Moja 13-ročná dcérka spadla z 5. poschodia na hlavu. Ležala v
nemocnici v bezvedomí na "áre". Na tretí deň začala sama dýchať. Všetko
som odovzdala do Božích rúk. Nosila som jej litmanosvkú vodu, celú som ju ňou
umývala a striekačkou som jej ju striekala do úst. Na Premenenie Pána ma prvýkrát
poznala. Nemala zlomenú ani kostičku. Teraz chodí spievať do súboru Prešovčatá.
Dnes je živá a zdravá, vďaka Bohu a Márii. Viem, že to bola Máriina zásluha, lebo
som Ju prosila, aby sa stala mojou Mamou a aby sa o nás postarala. Musím ešte dodať,
že človek musí prejsť peklom, aby ochutnal slasť Neba."